Koľko benzínu a nafty sa skrýva v jednom bareli ropy?

Autor: Marek Senkovič | 20.3.2012 o 10:46 | (upravené 20.3.2012 o 11:04) Karma článku: 11,87 | Prečítané:  8917x

Barel ropy, teda zhruba 159 litrov tejto na pohľad nie príliš vábnej kvapaliny, nemá pre bežných spotrebiteľov veľkú hodnotu. Dôležité sú pre nich suroviny a široká škála produktov, ktoré sa z ropy vyrábajú. To, koľko chemikálií, benzínu, nafty, leteckých palív či vykurovacích olejov získa rafinéria z ropy, závisí najmä od jej kvalitatívnych vlastností a zloženia, ale aj od technologických možností spracovateľa.

Samotná ropa je koktejlom rôznych uhľovodíkov, ktoré sa z nej počas spracovávania uvoľňujú v podobe plynu, palív či mazív. Na svete nie je veľa miest s identickým typom ropy. Iná surovina sa ťaží v rôznych kútoch Mexického zálivu, iné druhy rôp sa nachádzajú v rôznych častiach púštnej Saudskej Arábii a odlišný druh ropy zase pochádza z ruských ložísk – niektoré databázy obsahujú viac ako 2500 druhov rôp. Od spracovávanej suroviny závisí aj vybavenie rafinérií, kvalita ropy, resp. zmesi rôp totiž výrazne ovplyvňujú ich výrobné portfólio.

V Spojených štátoch amerických sa napríklad pracuje s ľahšími typmi ropy, z ktorých je možné vzhľadom na zloženie ropy s menšími nákladmi získať viac benzínu než v strednej Európe, kam priteká surovina z Ruska obsahujúca väčšie množstvo ťažkých olejov.

Tomuto sú prispôsobené aj technológie v rafinériách. – jednoduchý spracovávateľ ľahkej ropy si postačí len s niekoľkými produkčnými jednotkami, naopak  areály komplexných rafinérií uspôsobených ťažkým typom ropy sú pretkané spleťou stoviek kilometrov dlhých potrubí a rozvodov spájajúcich aj viac ako päť desiatok výrobných jednotiek. Takouto komplexnou rafinériou je aj bratislavská rafinéria.

Orientačný podiel jednotlivých frakcií v rôznych typoch ropy

Počas spracovávania ropy sa z nej ako prvé uvoľňujú plyny, potom ľahké frakcie (benzíny), stredne ťažké frakcie (letecké palivá, nafta a ľahké vykurovacie oleje) a nakoniec zostávajú ťažké frakcie (ťažké vykurovacie oleje, petrolejársky koks a asfalty). Pre každého spracovateľa majú ekonomický prínos najmä ľahké a stredné frakcie, o ktoré je na trhu najväčší záujem, a ktorých cena na burze býva viac či menej vyššia než cena ropy. Všetci sa naopak snažia produkovať čo najmenej „tmavých“ produktov, ktoré sú nútení predávať obvykle so stratou, lebo ich burzové ceny sú pod samotnou cenou ropy.

To, koľko automobilového benzínu a motorovej nafty dokáže rafinéria extrahovať z ropy, závisí od jej technologickej úrovne. Časť týchto produktov sa uvoľní sama pri prvotnej destilácii ropy, časť je možné získať dodatočným spracovaním. Ide však o komplikované procesy, počas ktorých sa za pomoci vysokého tlaku, teploty a katalyzátorov ďalej štiepia ťažké zvyšky na naftu či benzín. Tieto procesy sú vysoko energeticky náročné, ovocie však prinášajú v podobe vyššieho podielu „hodnotnejších“ produktov.

Rafinérie v Spojených štátoch v priemere vyrobia z každého barelu ropy asi 72 litrov benzínu a 38 litrov nafty. Naopak európski spracovatelia vyťažia z rovnakého množstva suroviny viac nafty (niektorí až 2x viac), čo je dané jednak technolgickým nastavením rafinérskeho procesu (proporcie výroby nafty a benzínu možno čiastočne medzi sebou upravovať), ale aj väčším dopytom po tomto druhu paliva na starom kontinente.

Výrobné portfólio Slovnaftu zhruba pred dvoma desiatkami rokov tvorili z necelých troch pätín produkty s vyššou pridanou hodnotou (pohonné hmoty a petrochemické výrobky), zvyšok – vyše 40% - pripadal na stratové ťažké vykurovacie oleje, asfalt či síru. Po ukončení modernizácie rafinérie na konci minulého milénia sa výrobná štruktúra významne zmenila. Z rovnakého množstva základnej suroviny rafinéria začala postupne produkovať až 86% produktov s vysokou trhovou hodnotou a už len zhruba 14% produktov pripadá na také, ktorých predajné ceny sú nižšie, než samotná cena ropy. V tomto smere Slovnaft a jeho zamestnanci tak nastavili novú vysokú latku pre mnohé rafinérie v odvetví, lebo aj dnes bežná úroveň konverzie ropy na tzv. svetlé produkty (benzíny, nafta, chemikálie a pod) sa aj vo vyspelej Európe pohybuje okolo 70 percent.

Viac ako polovicu z každého barelu ropy, ktorý Slovnaft spracuje, tvorí motorová nafta, štvrtinu automobilové benzíny a  sedem percent suroviny na výrobu plastov. Významným podielom k tomuto výsledku prispievajú aj ťažké ropné zvyšky obsiahnuté v rope, ktoré by sa pri neinvestovaní do sofistikovaných technológii nedali využiť inak, ako len na spálenie v teplárni na výrobu tepla a elektrickej energie.

Finančne nákladná zmena výrobného portfólia v jedinej slovenskej rafinérii sa tak podpísala v konečnom dôsledku aj pod čistejšie životné prostredie (menej emisií zo spaľovania ťažkých ropných zvyškov) ako i pod zníženie závislosti Slovenska na dodávkach ropy z tretích krajín, keďže doteraz rastúci dopyt po benzíne, nafte a ostatných ropných produktoch sa dokázal plne vykryť z rovnakého objemu spracovávanej ropy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?