Palivá je možné vyrábať aj zo zemného plynu

Autor: Marek Senkovič | 3.4.2012 o 11:00 | (upravené 3.4.2012 o 11:25) Karma článku: 6,01 | Prečítané:  1138x

Motorovú naftu či letecké palivo je možné vyrábať nielen z ropy, ale aj zo zemného plynu. Nejde pritom o žiadnu prevratnú novinku, chemické reakcie, ktoré menia zložky zemného plynu či dokonca uhlia na palivá, sú známe už takmer storočie. Ešte počas druhej svetovej vojny nacistické Nemecko pre obmedzený prístup k rope vyrábalo pohonné hmoty pre svoje tanky z uhlia.

Technológia premeny zemného plynu na motorové palivá  - Gas to Liquids (GTL) - bola dlhé roky pre nízke ceny ropy odsunutá do ústrania. V poslednom období však výroba takýchto palív zažíva renesanciu, dôvodom sú vysoké ceny ropy, rekordné ceny pohonných hmôt a naopak relatívne lacný a v dostatočnom objeme dostupný zemný plyn. Ich rozvoj podporuje aj narastajúci záujem o ekologické palivá, ktoré pohonné hmoty vyrobené GTL technológiou pri zachovaní kvalitatívnych požiadaviek spĺňajú.

Pri výrobe palív zo zemného plynu sa využíva najmä nepriama konverzia metánu. Tá začína výrobou syntézneho plynu, ktorý sa následnými reakciami zmení na voskom podobné uhľovodíky. Tie sa v závere celého procesu štiepia a destilujú na kvapalné palivá, ako je napríklad nafta, letecký benzín a ďalšie produkty. Tieto palivá spĺňajú či dokonca predbiehajú v súčasnosti známe najprísnejšie ekologické a kvalitatívne normy.

Napríklad u motorovej nafty vyrobenej GTL technológiou je prísne sledovaný obsah síry a rôznych oxidov značne nižší ako u nafty, ktorá sa vyrába v bežných ropných rafinériách vo svete. Má navyše vyššie cetánové číslo (čo je u nafty obdoba oktánového čísla u benzínov), čo môže znížiť typickú hlučnosť u niektorých typov naftových motorov a zlepšiť ich výkon v prípade studeného štartu. Diesel vyrobený z plynu je možné používať samostatne alebo ho miešať s bežnou naftou z ropy či zmiešavať ho z biozložkami. Dá sa tak používať v štandardných vozidlách bez potreby dodatočných úprav.

Podobne je to pri leteckých palivách vyrobených z plynu, ktoré je možné priamo používať bežných v leteckých motoroch. Niektoré štúdie navyše tvrdia, že toto letecké palivo je aj účinnejšie, než v súčasnosti používané pohonné hmoty v leteckom priemysle, a teda lietadlá môžu prekonať rovnakú vzdialenosť s menším množstvom paliva.

Vo svete zatiaľ nie je veľa komerčných GTL závodov, ktoré by výrazne ovplyvnili pozície klasických rafinérií. Najväčším projektom je závod Pearl GTL  v Katare, ktorý spoločne vybudovali spoločnosti Qatar Petroleum a Shell. Do jeho výstavby vložili 19 miliárd dolárov, jeho prevádzka sa spustila vlani a naplno sa rozbehne v tomto roku. Závod bude spracovávať denne 320 tisíc barelov zemného plynu, čoho výsledkom bude najmä 140 tisíc barelov nafty, petroleja, či parafínov (to je zhruba 2,5 krát viac ako vyrobí bežná rafinéria priemernej veľkosti a vybavenia), ako aj 120 tisíc barelov ďalších produktov zo zemného plynu. Ďalšie komerčné GTL závody sú v prevádzke v Nigérii, Južnej Afrike a Malajzii, sú však neporovnateľne menšie ako katarský projekt.

Najväčších hráčov v svetovom ropnom a plynárenskom biznise by ku GTL technológii mohol pritiahnuť prípadný úspech katarskej investície Shell-u. Vďaka tomu, že cenové nožnice u ropy a zemného plynu sú už viac rokov silno roztvorené a ropa je výrazne drahšia než plyn, tak investori napriek vyššej počiatočnej investícii do zariadení vsádzajú na to, že prevádzkové náklady, ako i náklady na suroviny budú dlhodobo podstatne nižšie než u klasickej ropnej rafinérie.

Navyše títo investori tiež chcú tiež profitovať z toho, že pri konverzii plynu na kvapalné palivá dochádza k minimálnej produkcii nežiadúcich produktov s nízkou trhovou cenou, čo je naopak obvyklé pri konverzii ropy, kde okrem tradičnej nafty či benzínov sa nevyhnutne vyrobí aj pomerne veľa veľmi stratových produtkov akú sú napr. vykurovacie oleje či asfalty (predávaných na burzách pod samotnú cenu ropy).

Objavili sa už možnosti vybudovania „kompaktných“ GTL prevádzok použiteľných tak na mori ako i na súši, ktoré umožnia spracovať zemný plyn pochádzajúci priamo z blízkych polí zemného plynu alebo z ropných polí, kde sa plyn objavuje ako vedľajší produkt pri ťažbe ropy.

V našich európsky podmienkach je podobná investícia nerentabilná, pretože Slovensko a ani drvivá väčšina európskych štátov nedisponuje bohatými ložiskami zemného plynu a dovoz tejto komodity z iných kontinentov či krajín jej cenu predražuje. To však neznamená, že v budúcnosti európski motoristi nenatankujú diesel pôvodne vyrobený z plynu, lebo skôr či neskôr globálny obchod takýto tovar nasmeruje aj do Európy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?