Kto vypadne ako ďalší z európskeho rafinérskeho kolotoča?

Autor: Marek Senkovič | 24.5.2012 o 9:07 | Karma článku: 6,78 | Prečítané:  2119x

Spracovanie ropy v Európe bolo pred niekoľkými rokmi výnosným biznisom, ktorý svojim majiteľom a akcionárom prinášal stabilné príjmy. Vietor z plachát ubrala rafinériám najskôr finančná kríza, ktorej sa ale nevyhla takmer žiadna firma či štát na svete. A zatiaľ čo väčšina priemyselných odvetví sa už spamätala, spracovatelia ropy na starom kontinente sa stále nedokážu postaviť na nohy. Ich najväčším aktuálnym problémom je prebytok rafinérskych kapacít, a zároveň prepad dopytu po ropných výrobkoch v dôsledku stagnácie či dokonca poklesu reálnych príjmov domácností, kombinovaný s kontinuálnou obmenou starých automobilov za nové s úspornejšími motormi.

Ešte pred piatimi rokmi sa zdalo, že spracovanie ropy podporované dobrým výkonom ekonomík, pokojnou politickou situáciou v potenciálne problémových krajinách a smädom amerických áut bude ďalej rásť. Počas krízy ale výsledky padli do červených čísel, trh v USA sa nasýtil európskej produkcie a navyše na Blízkom a Strednom východe vyrástli gigantické moderné rafinérie, ktoré aj napriek vyšším logistickým nákladom posúvajú svoje produkty do tisíce kilometrov vzdialených morských prístavov.

K tomu sa pripojili revolučné pohyby v niekoľkých arabských štátoch vyvážajúcich ropu či riziko konfliktu v Iráne, ktorý je jedným z najväčších exportérov ropy na svete. Mozaiku ešte dopĺňa zdraženie ropy na rekordné úrovne, ktoré sa prejavili aj v raste cien palív. Práve tento faktor sa síce odrazil na raste tržieb výrobcov a predajcov ropných výrobkov, no neznamenalo to rast ziskov.

Rafinérie dostávajú na kolená nízke rafinérske marže, čo je ukazovateľ odvetvia vyjadrujúci rozdiel medzi hodnotou produkcie a hodnotou ropy. Oproti roku 2008 marže padli päťnásobne, čo znamená, že rafinérie mali päťkrát menší priestor na rozpustenie svojich ďalších výrobných a distribučných nákladov (energie, mzdy, investície, údržba, čerpacie stanice, skladovacie terminály a logistika atď.).

FG-Refining-2021-1.png

V Európskej únii aktuálne funguje asi stovka rafinérií, ktorých denná spracovateľská kapacita predstavuje 15,5 milióna barelov ropy. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) by v budúcnosti malo ubudnúť z európskeho trhu spracovateľských kapacít 2,3 milióna barelov spracovanej ropy denne na to, aby sa sektor dostal na úroveň ziskových marží z rokov 2006 – 2008. Celosvetový prebytok spracovateľských kapacít je ešte vyšší a predstavuje temer 6 miliónov barelov spracovanej ropy denne. To je zhruba ekvivalent objemu výroby 50 rafinérií veľkosti bratislavského Slovnaftu.

EU_REF.jpg

V nevýhode sú najmä spoločnosti prevádzkujúce staršie rafinérie v západnej Európe, ktoré v minulosti neinvestovali do modernizácie technológií. Viaceré spoločnosti v strednej a východnej Európe naopak vložili desiatky miliónov eur do zmodernizovania výrobných jednotiek, ktoré im teraz umožňujú vyťažiť z každého barelu ropy viac hodnotnejších produktov a tým o niečo ľahšie „plávať v rozbúrených ekonomických vodách“.

Dalo by sa povedať, že kocky sú hodené, a teraz sa čaká, kto sa z preplneného trhu stiahne alebo bude nútený odísť. Na konci vlaňajška tak urobil švajčiarsky Petroplus, ktorý sa i napriek tomu, že bol najväčším nezávislým európskym prevádzkovateľom rafinérií, nedokázal na trhu udržať. Jeho nevýhodou bolo aj to, že sa zameriaval len na spracovanie ropy v starších rafinériách a nemal ťažobné aktivity, ktoré aktuálne držia veľké ropné firmy nad vodou.

Najväčší hráči na svete – BP, Chevron, ConocoPhillips, ExxonMobil a Shell zarobili za prvý štvrťrok 2012 spolu 33,5 miliardy dolárov alebo 368 miliónov USD denne, pričom však drvivá väčšina zisku pramení z ťažobných aktivít a len minimum z oblasti výroby motorových palív alebo petrochemickej výroby základných plastov a chemikálií. To len vysvetľuje, prečo títo tzv. supermajors zredukovali vlastníctvo v rafinériách v Európe o zhruba 30 % za posledné 3 roky.

O zatváraní rafinérie navyše už nepíšu len analytici a médiá, ale téma prestala byť tabu aj medzi samotnými spracovateľmi ropy. Nedávno sa o rastúcej konkurencii zo Stredného východu ohrozujúcej európske spoločnosti vyjadrovala talianska spoločnosť ENI, o nutnosti obmedzenia spracovateľských kapacít o ďalší milión barelov ropy denne zase hovoril francúzsky Total.

Koľko „bodiek“ ubudne z európskej rafinérskej mapy?

MAP_Europe.jpg
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?