Obchodníci s ropnými produktmi vyzývajú rafinérie na súboj

Autor: Marek Senkovič | 5.6.2012 o 10:05 | Karma článku: 4,63 | Prečítané:  1009x

Európske rafinérie čaká v budúcnosti nielen súboj medzi sebou o udržanie sa na trhu, ale aj meranie síl s veľkými obchodníkmi s ropnými produktmi. Tí totiž svojim globálnym pôsobením, finančnou silou či dobrými kontaktmi dokážu poľahky skomplikovať život každej bežnej rafinérii. Vzhľadom na dlhé roky sa prehlbujúcu globalizáciu obchodu s ropnými výrobkami nebude pre ich úspešné umiestnenie na ktoromkoľvek lokálnom trhu dôležité poznať komplikované technológie ich výroby, ale často „len“ univerzálne platné marketingové techniky ich nákupu a predaja.

Spoločnosti ako Vitol, Glencore, Koch, Gunvor, Trafigura a niekoľko ďalších nie sú na verejnosti príliš známe, radšej podnikajú v ústraní a titulným stránkam médií sa vyhýbajú. Svoj biznis však robia razantne, ovplyvňujú ceny ropy i samotných ropných produktov a ich sila postupne rastie.

Obchodníci sú v porovnaní s rafinériami vo výhode. Nakupujú a predávajú hotové produkty, nemusia riešiť často zdĺhavé administratívne prekážky, obmedzujúce zákonné či úradné predpisy, nemusia sa zapodievať komplikovanou rafinérskou výrobou, bezpečnosťou práce, starostlivosťou o životné prostredie, či o osudy tisícov zamestnancov vo výrobe.

Keďže ide o súkromné spoločnosti, často si dovolia ísť viac „na hranu“ než známe rafinérske firmy, ktoré sú pod priamou i nepriamou kontrolou úradov a verejnosti, spájajúcich ropný produkt zvyčajne s tou najbližšie postavenou rafinériou.

Viacerí obchodníci nemali a nemajú problém obchodovať s „problémovými krajinami“, s ktorými seriózni ťažiari a spracovatelia ropy obchodovať nesmú, alebo si to - v snahe uchrániť si roky budované meno - dovoliť nemôžu.

Komoditní obchodníci postupne rástli, aktuálne profitujú z boomu v rýchlo sa rozvíjajúcich štátoch v Ázii, Južnej Amerike či Afrike. Vertikálnou integráciou získali nielen prepravné a skladovacie kapacity, ale aktívni sú už aj v ťažbe a púšťajú sa do spracovania ropy, a to najmä v tých rafinériách, ktoré majú problém s odbytom, nákupom surovín či finančnou situáciou.

Potenciálnou hrozbou pre malých a stredných hráčov na rafinérskom trhu je práve ich silná pozícia na komoditných burzách, silné finančné krytie a kontrola gigantických skladovacích terminálov či logistických uzlov. Práve vďaka tomu, že nie sú len „virtuálnymi burzovými špekulantmi“ ale s produktmi aj fyzicky obchodujú, dokážu hýbať burzovými cenami i z tej fundamentálnej reálnej ponukovo-dopytovej stránky. Očakávaný úbytok rafinérií v Európe a ich následná prestavba na logistické terminály len umocní postavenie obchodníkov v tomto regióne.

Tržby nezávislých obchodníkov s ropnými produktmi v porovnaní s tržbami známych klasických energetických spoločností v sektore spracovania ropy (údaje sú za rok 2010):

trading.jpg

Jedným z najväčších obchodníkov s komoditami na svete je spoločnosť Vitol. Jej obrat v minulom roku medziročne stúpol zhruba o 50 percent na približne 300 miliárd dolárov. Z toho skoro tretinu tvorila surová ropa, zvyšok ropné produkty, LPG a ďalšie prírodné suroviny. Spoločnosť predala vlani 135 miliónov ton surovej ropy (Slovnaft ročne nakúpi do 6 miliónov ton) a každý deň v roku 2011 zobchodovala viac ako 5 miliónov barelov ropy a ropných produktov. Vitol uskutočnil minulý rok takmer 5500 lodných ciest, pričom v hociktorý moment roku boli na mori dve stovky plavidiel s nákladom spoločnosti. Firma o svojom hospodárení verejne neinformuje, s jej akciami sa neobchoduje na burzách, ale drží ich 360 zamestnancov spoločnosti. Celkovo zamestnáva niečo vyše 2800 ľudí. To je v krátkosti vizitka len jednej z obchodných spoločností. Podobne pôsobivé sú aj výsledky ďalších veľkých komoditných obchodníkov. Švajčiarsky Glencore, s ktorého akciami sa obchoduje aj na burze, vlani zvýšil tržby o viac ako štvrtinu na 186 miliárd dolárov, a jeho prevádzkový hospodársky výsledok pred úrokmi a daňami EBIT dosiahol 5,3 miliardy dolárov.

V čase, keď spracovateľské marže z konverzie ropy na produkty u troch štvrtín európskych rafinérií skončili v červených číslach a pozitívne výsledky zaznamenali zväčša len spoločnosti s vlastnou ťažbou ropy, je to pre obchodníkov vynikajúci výsledok.

Komoditným obchodníkom nahráva do karát aj postupné zatváranie rafinérií v Európe. Aktíva u neefektívnych spracovateľov ropy ale nekončia v šrote, závody s vybudovanou infraštruktúrou sa menia na skladovacie terminály. Tie aktíva, ktoré boli určené na spracovanie ropy (destilačné jednotky a ďalšie štiepiace jednotky) sa často rozoberú, naložia do kontajnerov a napríklad cez rotterdamský prístav prevezú trebárs do Indie, kde sa z nich postaví rafinéria, ktorá pri menších prevádzkových nákladoch (nižšie náklady na energie, ochranu životného prostredia, emisie, bezpečnosť, pracovnú silu a ďalších x desiatok v Európe bežných obmedzení)  dokáže zásobovať hladný trh v Južnej Ázii. To sa pred pár rokmi stalo aj jednej menšej rafinérii v Bavorsku, ktorá svoju službu už neplní v Nemecku, ale práve v Ázii. Aj dnes sa možno jej výrobky dostávajú do Európy, len už o tom zákazníci na starom kontinente nevedia.
To, že tento prípad je reálny, dokumentujú nízke logistické náklady napríklad na prepravu tony benzínu. Tie predstavujú  na trase India - Stredozemné more zhruba 25 dolárov, pričom veľkoobchodná predajná cena tony benzínu na burze v Európe ešte nedávno bola 1200 dolárov.

Obchodníci však masívne skupujú alebo budujú logistické a skladovacie terminály tiež v morských prístavoch, ktoré je možné gigantickými tankermi veľmi jednoducho zásobovať z celého sveta.
Skladovacia kapacita Vitolu aktuálne predstavuje  v prepočte na litre zhruba 7,7 miliárd litrov, do konca tohto roka sa zvýši o ďalšiu desatinu. Pre porovnanie, je to zhruba 3 x viac ako celoročná spotreba nafty a benzínu na Slovensku.

Existujúce a vznikajúce ropné skladovacie kapacity v regióne Stredozemného mora (MED) a regióne  Amsterdam – Rotterdam - Antverpy (ARA):

storage.jpg

Vidiac tieto tendencie, už dnes musíme vnímať európsky trh s ropnými produktmi nielen ako trh, kde sa ropné produkty vyrábajú a aj spotrebúvajú, ale ako trh, kam sa produkty aj vo veľkej miery dovážajú. Bežní motorista si prirodzene ani neuvedomuje tento boj medzi domácimi rafinériami a rafinériami mimo Európy, ktorých produkciu im sprostredkovávajú stále silnejší globálny obchodníci.

Deje sa tak i v prípade Slovenska, kde už roky pre motoristov platí, že napriek výrazne vyššej výrobnej kapacite Slovnaftu, než slovenský trh reálne potrebuje (6 miliónov ton ročne vyrobených produktov v Slovnafte vs 2,5 milióna ton spotrebovaných ropných produktov v SR), zhruba každé 2 litre benzínu a nafty z natankovaných 5 litrov pochádzajú z mimoslovenskej rafinérie a nezriedka dokonca aj z mimoeurópskej rafinérie.

Tieto produkty sa najčastejšie nachádzajú na čerpacích staniciach, ktoré nepatria tradičným lokálnym, regionálnym, alebo globálne známym rafinériám. Existujúci dlhoročný konkurenčný boj o zákazníkov medzi európskymi rafinériami sa tak ešte viac zostruje, čo na jednej strane motoristom prináša širší výber, ale zároveň aj  potenciálne riziko v otázkach kvality a jej udržania u ponúkaných ropných produktov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?