Výstavba novej rafinérie nie je lacný špás

Autor: Marek Senkovič | 12.6.2012 o 11:36 | Karma článku: 5,60 | Prečítané:  1263x

Odvetvie spracovania ropy sa aktuálne vyvíja veľmi nerovnomerne. Zatiaľ čo v Európe, Severnej Amerike či Japonsku upadá, v Ázii, Afrike, Rusku či na Blízkom a Strednom východe rastie.

Dôvodom je popri nižších lokálnych nákladoch (zvyčajne lacnejšie energie, lacná pracovná sila, nižšie náklady na aktivity súvisiace s ochranou životného prostredia a pod.)  predovšetkým predpokladaný zvýšený záujem o ropné produkty v týchto ekonomikách. Stačí si len uvedomiť, že v týchto krajinách pripadá na 1000 obyvateľov často 5 až 10-krát menej automobilov, než tomu je napríklad vo vyspelej Európe, kde zhruba na každého dospelého človeka v produktívnom veku pripadá jedno auto. V tomto smere historické paralely s dianím na našom kontinente dokážu predikovať, že zhruba za 20-25 rokov sa počet automobilov v rýchlo rastúcich krajinách zdvojnásobí a hoci už budú pomerne v značnej miere jestvovať aj automobily poháňané alternatívnou energiou (najmä etanolom či bionaftou), tak či tak ostane rast spotreby klasických fosílnych motorových palív v týchto častiach sveta značný.

V krajinách s perspektívou rastu sa stavajú, často s priamou finančnou podporou lokálnych vlád, prevažne gigantické závody schopné spracovať stovky tisíc barelov ropy denne (spracovateľská kapacita Slovnaftu je zhruba 120 tisíc barelov ropy denne), ktoré sú situované v blízkosti pobrežia. Dôvodmi sú najmä jednoduchšie, ľahšie diverzifikovateľné a lacnejšie dodávky ropy, ako i flexibilnejšie odbytové možnosti hotových produktov. Samotná počiatočná investícia do výstavby novej rafinérie môže v závislosti od mnohých faktorov (predovšetkým od jej vybavenosti a veľkosti) dosiahnuť od niekoľkých miliárd dolárov až do 15 - 20 miliárd dolárov.

Každý podnikateľ, ktorý sa rozhodne ísť do nového biznisu, sa určite zaujíma o návratnosť vložených peňazí. V prípade rafinérie ide o kľúčovú otázku, pretože v prípade neúspechu straty veľmi rýchlo rastú a riešenie, a to aj v podobe nájdenia solventného kupca, sa hľadá veľmi ťažko.

Je síce možné rafinériu rozobrať a v množstve kontajnerov preniesť do inej krajiny (ako sa stalo nedávno jednej menšej nemeckej rafinérii, ktorej časti sa dnes  používajú v ďalekej Ázii), na druhej strane to nie je lacná záležitosť. Navyše, nie vždy je technologicky vhodným riešením, ak sa z rafinérie majú použiť len niektoré časti. Každá rafinéria, obzvlášť  tie moderné a vysoko komplexné sú skladačkou na seba nadväzujúcich technológií, nezriedka vyrobených na mieru každému investorovi. Investor preto vždy posudzuje všetky finančné a prevádzkové náklady a prínosy, či sa mu oplatí hľadať jednotky už nie niekde postavené, ale odstavené, alebo či si radšej dá tú-ktorú časť závodu postaviť individuálne na kľúč.
Nové rafinérie sa v súčasnosti stavajú, alebo sa o nich uvažuje, najmä v krajinách s vlastným zdrojom ropy alebo jednoduchým prístupom k tejto surovine. Investori majú záujem o závody schopné spracovať viacero druhov ropy a neviazať sa len na jeden zdroj, ako to bývalo obvyklé v prípade rafinérií zásobovaných ropovodmi.

Nové rafinérie majú navyše veľmi vysoký index komplexnosti. Znamená to, že z každého barelu ropy sú schopné cez množstvo nadväzujúcich spracovateľských výrobných jednotiek vyťažiť široké spektrum a maximum hodnotných výrobkov ako sú benzíny, nafta, letecké palivá, plasty či rôzne chemikálie tak, aby im ostalo len minimum stratových výrobkov, ako sú vykurovacie oleje či asfalty. Závody v ázijských krajinách zatiaľ svojimi možnosťami prekračujú lokálny dopyt, a tak ich produkcia smeruje na export, a to vrátane Európy. Napriek tomu, že ropné produkty putujú tisícky kilometrov v tankeroch, sú cenami schopné konkurovať lokálnym spracovateľom.

To sa prejavuje v tom, že ceny rovnakých ropných produktov sú na veľkoobchodných trhoch a burzách všade vo svete rovnaké. Odlišnosti v maloobchodných cenách nafty a benzínu na pumpách medzi krajinami tak idú na vrub rozdielne aplikovaným sadzbám spotrebných daní, DPH, rozdielnym povinnostiam v oblasti primiešavania biozložiek v palivách, odlišným príspevkom na núdzové ropné rezervy, či zohľadňujú iné lokálne špecifiká, napríklad rôzne administratívne platby a poplatky súvisiace s napr. dodávkami energií do priemyselného sektora.

Schéma zloženia jednoducho vybavenej rafinérie

simple.gif

Schéma zloženia komplexnejšej rafinérie

complex.gif

A koľko vyjde výstavba novej rafinérie?

Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje, pretože náklady na postavenie nového závodu sa odvíjajú napríklad od kvality spracovávanej ropy (ľahkej alebo ťažkej, sírnatej, alebo málo sírnatej), dostupnosti príslušnej potrebnej infraštruktúry (para, voda, elektrická energia, zemný plyn), lokality, environmentálnych požiadaviek, od veľkosti rafinérie a predovšetkým od požadovaného zloženia výslednej produkcie.

Príklady zo sveta:
V Saudskej Arábii sa začína stavať nová, pomerne komplexná rafinéria za 10 miliárd dolárov, ktorá dokáže denne spracovať 400 tisíc barelov ropy. Jej prevádzka by sa mala začať v roku 2014.

Kuvajt chce postaviť rafinériu s dennou produkčnou kapacitou viac ako 600 tisíc barelov, ktorá vyjde na 14,3 miliardy dolárov.

Malajzijská štátna ropná a plynárenská spoločnosť Petronas zvažuje o výstavbe moderného rafinérsko-petrochemického komplexu s dennou kapacitou spracovania 300 tisíc barelov ropy. Náklady na jej výstavbou odhadla na 19 miliárd dolárov, finálne rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Produkcia by mala zahŕňať aj palivá, ktoré zodpovedajú prísnym európskym štandardom, ale aj širokú paletu petrochemických výrobkov vyrábaných z rafinérskych polotovarov.

V Tunisku uvažovali o výstavbe jednoduchej rafinérie s možnosťou spracovania 120 tisíc barelov ropy denne, ktorá mala vyjsť na 2 miliardy dolárov.

K veľkým investorom do odvetvia spracovania ropy patrí aj Rusko. Na rozdiel od ázijských štátov, kde sa nové rafinérie budujú, Rusko nebuduje nové, ale vo veľkom modernizuje svoje už existujúce staršie prevádzky. Jeden z najväčších svetových exportérov ropy tak chce posilniť výrobu v tomto sektore. Chce zvýšiť paletu ponúkaných ropných produktov, ako aj ich množstvo pri nezmenenom objeme spracovanej ropy. Celkové náklady sa odhadujú na vyše 30 miliárd dolárov, pričom po tejto modernizácii krajina bude schopná exportovať nielen ropu, tak ako doteraz, ale ešte viac ropných produktov, za ktoré bude môcť inkasovať vyššie príjmy.

Podobne sa správajú aj niektorí európski či severoamerickí producenti, ktorí investíciami do technológie chcú zlepšiť štruktúru svojej produkcie bez tohto, aby zmenili spotrebu ropy, teda položku, ktorá predstavuje najväčší prevádzkový náklad v rafinérii.

Slovnaft tak urobil už v 90-tych rokoch, keď realizoval okrem iného aj projekt EFPA, ktorý stál zhruba 1 miliardu dolárov v dnešnej cene. Vďaka tomu patrí jediná slovenská rafinéria stále k najkomplexnejším v Európe a vďaka tomu je schopná zatiaľ stále lepšie, než mnohé iné rafinérie v Európe, odolávať nepriaznivým klesajúcim tendenciám v spotrebe ropných produktov, ktoré sú na našom kontinente, vrátane Strednej Európy, prítomné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?