Administratívne zásahy na trhoch s naftou a benzínom škodia

Autor: Marek Senkovič | 24.9.2012 o 11:51 | (upravené 24.9.2012 o 11:56) Karma článku: 3,17 | Prečítané:  920x

Ceny benzínu a nafty v posledných týždňoch dosiahli historické úrovne. Stalo sa tak v prípade Slovenska a ďalších krajín v Európe. Zopakovala sa situácia z jari tohto roku, kedy ceny palív po prudkom raste v prvých mesiacoch kulminovali. Následne medzi aprílom až júnom prišiel výrazný pokles v rozsahu zhruba 10 centov na liter, aby sa tento pozitívny vývoj v najmä auguste a začiatkom septembra úplne otočil.

Medzi kľúčové príčiny vysokej kolísavosti z pohľadu európskych zákazníkov patrili predovšetkým oslabenie kurzu eura, a to až k úrovni zhruba 1,22 USD za 1 euro a extrémne zdraženie niektorých poľnohospodárskych plodín na burzách. Vďaka slabšiemu euru v tomto období Európania spomedzi vyspelých regiónov OECD sveta trpeli najviac, pretože aj keď ceny ropy a palív štandardne obchodované v dolároch v tejto mene síce nedosiahli rekordné úrovne, ale v prepočte na eurá v prípade ropy a najmä benzínu boli historicky najvyššie.

ropa.jpg

benzin.jpg

Motoristi hromžili, niektorí populisti volali po rýchlych protiopatreniach a nespokojní boli a sú aj rafinérie a predajcovia palív. Dopyt po energii z ropy (čo je najvyšší náklad pri rafinérskom procese) pri vysokých cenách má celkom prirodzenú tendenciu sa zmenšovať, čo ukrajuje z tržieb rafinérií a predajcov a v konečnom dôsledku tak prehlbuje stratovosť v európskom rafinérskom priemysle, kde podľa štúdií až ¾  európskych rafinérií uzavrelo minulý rok so stratou.

V posledných dňoch sa kurz eura zhodnotil, ceny ropy a palív na burze v dolároch prestali strmo rásť a vykazujú známky poklesu, a tak pri takomto vývoji, ak sa nezmení, určite príde v Európe a aj na Slovensku k redukcii cien.

Samozrejme je otázne predikovať dlhší vývoj v horizonte mesiacov, kde budú okrem kurzu eura a vysokých cien poľnohospodárskych plodín, z ktorých sa produkujú biozložky, a ktoré sú povinne primiešavané do motorových palív, svoju rolu zohrávať aj ďalšie faktory.

Medzi ne patrí najmä spôsob riešenia spornej situácie v oblasti Perzského zálivu, kde by prípadný dlhý a dramatický vojenský konflikty viedol k silnejšiemu rastu cien ropy a produktov. Otáznikom ostáva vplyv plánových „neobmedzených“ nákupov dlhopisov centrálnych bánk v Amerike, Európe a iných krajinách sveta.

Podobné programy z minulosti vždy viedli k rastu likvidity na finančných trhoch, ktorá sa z veľkej časti investovala do rizikovejších aktív ako sú akcie a komodity. Cieľom týchto opatrení centrálnych bánk je pomôcť stagnujúcim ekonomikách zlacnením prefinancovávania štátnych a privátnych dlhov, na strane druhej nechceným vedľajším prejavom je rast (minimálne nepokles) cien aktív, napr. energetických komodít či vzácnych kovov, ktoré tradične predstavujú istú formu ochrany pred potenciálnou hrozbou zvýšenej inflácie.

A svoju diel do prognózovania cien palív pridáva aj stále viac a viac nevyspytateľnejšie počasie, ktoré môže veľmi rýchlo spôsobiť odstavenie ťažiarskych a spracovateľských kapacít (búrky a hurikány), či môže meniť dopyt po palivách v prípade extréme silnej, alebo len miernej zimy.

V posledných týždňoch sa aktivizovali v rôznych krajinách hlasy, volajúce po tom, aby sa „niečo urobilo“ rýchlo a efektívne s cenami ropy, benzínu a nafty. Ako opatrenia sa spomínali najmä rozpustenie strategických rezerv štátov či zníženie daní na palivá, alebo iné administratívne opatrenia na strane cien predajcov.

Je skutočne dobrou správou pre motoristov a spotrebiteľov, a to najmä z dlhšieho horizontu, že tieto názory ostali v drvivej väčšine vyspelých krajín nevypočuté. Poškodili by totiž krajiny a ich obyvateľov oveľa viac, než by bol krátkodobý benefit.

Rozpúšťanie strategických rezerv s cieľom zraziť ceny je obdobná intervencia, ako robia napríklad centrálne banky na finančnom trhu s cieľom napr. zraziť úroky z dlhopisov, alebo posilniť či oslabiť meny. Nikdy tieto kroky neviedli k vyriešeniu situácie, ale len k získaniu času, lebo oni sami o sebe neriešia podstatu problému, ako je napr. v prípade vysokých úrokov na dlhopisoch hlboký štrukturálny problém tej ktorej krajiny.

Pri intervencii na ropnom trhu v podobe rozpredaja zásob sa síce zvýši ponuka ropy na trhu, a to zníži na chvíľu jej cenu, ale na strane druhej finanční investori tým spoznajú, kde je položený „prah bolestí vlád“. Spoznajú tak, dokedy je na trhoch možné kupovať ropu a zvyšovať jej cenu, a kedy už nie. Identifikácia „prahu bolesti“ vedie podľa skúsenosti z intervencií aj na iných trhoch k tomu, že v čase normálneho cyklického poklesu cien tie neklesnú až tak hlboko, kam by mohli, lebo sa vie, že intervenčná úroveň na predaj je posadená vyššie. Je dôležité vidieť, že posledné 3 roky došlo k zhruba 13 výrazným cyklom, kedy ceny stúpli a potom prudko klesli, a teda pri intervenčných zásahoch je pravdepodobné, že by poklesy cien už nemuseli byť tak prirodzene výrazné a hlboké.

Súčasne treba mať na pamäti, že strategické rezervy štáty budovali s cieľom ich použitia, keď vznikne situácia fyzického nedostatku na trhu, a nie keď je na trhu vysoká cena. Pri predaji zásob ich neskôr bude nutné späť dokupovať, a zvýšený dopyt na trhu tak ceny ropy zvýši. Motoristi tak v skutočnosti nič neušetria v dlhšom horizonte, skôr naopak, lebo klesajúca fáza cien bude plochšia.

Podobne je to s intervenciou typu zníženia daňového zaťaženia palív.

Každý minister financií ktorejkoľvek vlády zodpovedne vie, že dane (spotrebná daň a DPH) uvalené na palivá prinášajú výrazné daňové príjmy pre krajinu (v SR je to dokopy zhruba 1,5 miliardy EUR), a tie sa naopak distribuujú pre jej občanov, a to vo veľkej miere aj pre tých, ktorí motorové palivá nepoužívajú, alebo len v nepriamej či menšej forme.

Sú to často slabšie vrstvy domácností ako sú dôchodcovia, deti, matky, nízkopríjmové skupiny či zdravotne hendikapovaní ľudia. Daňové príjmy z motorových palív na Slovensku predstavujú zhruba ekvivalent rozpočtových výdavkov na školstvo, alebo na zdravotníctvo, či na verejný poriadok, o niečo viac ako sú výdavky na cestnú infraštruktúru, alebo na rodinu a deti, dva krát viac ako ročne vydáme na obranu a pod.

Na miske váh si zodpovedný hospodár položí otázku, že ak by sa mala napríklad na Slovensku administratívne znížiť cena nižšou daňou napr. o 10 centov na liter (v prípade nafty to už ani nie je možné, lebo by sme sa dostali pod minimálnu úroveň stanovenú EÚ), tak ročne to znamená výpadok príjmov o zhruba 300 miliónov EUR, čo by sa muselo kompenzovať napríklad znížením dôchodkov o 7-8%, odstránením podpory pre zdravotne postihnutých, či zrušením štátneho financovania vysokých škôl.

Navyše je otázne, či by pokles cien o 10 centov na liter (3 koruny na liter) upokojil motoristov a zvlášť či by nevytvoril očakávania smerom do budúcnosti rovnakého kroku, keď ceny ropy stúpnu napr. vplyvom vojenského konfliktu na Arabskom polostrove. Špirála „nárokov“ by sa nezastavila a po čase by štáty a jej obyvatelia zistili, že v rozpočtoch chýbajú miliardy, že súčasne je nutné preto znížiť výdavky na dôchodky, školstvo, obranu, atď., a že súčasné ceny ropy a produktov môžu ostať aj tak vysoké kvôli externým vplyvom.

Zrejme aj pre tieto faktory sa takýto krok, ktorý urobili napr. vo Francúzsku, časovo ohraničil na 3 mesiace, lebo dlhodobé negatívne dôsledky by boli vyššie, než momentálny prínos so splnených predvolebných sľubov.

Vo Francúzsku sa tento krok údajne spojil s tým, že podobnú úľavu z cien prisľúbili aj tamojší predajcovia palív. Opätovne to vyvolalo dojem, že je možné nájsť dlhodobé systémové a „beznákladné“ riešenie. Avšak aj tu sa ukázalo, že dvakrát treba počítať, rozmýšľať a len raz rezať. Ak by totiž trend umelo nízkych cien palív mal trvať dlhšiu dobu, tak vo Francúzsku nebudú chcieť predajcovia a rafinérie predávať svoje palivá, ale ich budú naopak vykupovať a exportovať do Nemecka a iných krajín, kde sú trhové ceny vyššie.

Takýto krok ohrozí francúzskych spotrebiteľov, lebo v istom momente palivá by na trhu chýbali.

Trh s ropnými produktmi je extrémne likvidný, import a export produktov je veľmi vysoký, a to aj na Slovensku (40% predaných palív v SR je z dovozu), a teda umelá intervencia a vyvolanie zdania, že jedna krajina pokorí globálny trh sú chybné.

Doplatili by na to práve občania tej krajiny, lebo buď by v istom momente v tej krajine palivá chýbali, alebo by široké spektrum prijímateľov štátnych platieb, dôchodkov a príspevkov nedostalo platby.

Ceny ropy majú prirodzenú tendenciu výrazne kolísať ale ekonomika si vždy nájde časom svoje ekvilibrium. Vysoké ceny pomaly ale iste totiž štrukturálne menia dopyt, domácnosti si kupujú viac a viac úspornejších automobilov, a tak pri štandardnom vývoji ekonomiky a príjmov váha palív na celkových výdavkoch v domácnostiach vyspelých krajín klesá.

To je prípad aj Slovenska, kde by si dnešný priemerný občan z priemernej výplaty mohol kúpiť zhruba o tri štvrtiny (zhruba o 230-250 litrov) viac palív ako pred 20 rokmi, ak by celú hrubú výplatu teoreticky použil na nákup benzínu a nafty.

Je to znakom, že životná úroveň v SR sa za po posledné dve dekády výrazne zvýšila, a keď to obdobným spôsobom bude pokračovať, tak ani v budúcnosti, keď budú ceny ropy vyššie (lacné ľahko dostupné ložiská sa totiž vyprázdňujú), tak sa relatívne pomery pre domácnosti zhoršiť vôbec nemusia.

ceny.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?