Biopalivá v doprave prínosy nepriniesli

Autor: Marek Senkovič | 16.10.2012 o 11:33 | Karma článku: 7,62 | Prečítané:  1048x

Biopalivá, ktoré sa používajú v doprave, sa po rokoch dostávajú do slepej uličky. Ako píše môj kolega na svojom blogu http://gurulohordo.blog.hu/2012/09/10/lets_have_a_prohibition nie je veľa tém, kde sa ropné spoločnosti a rôzne skupiny na ochranu životného prostredia zhodnú. V otázke biopalív sú v zhode, keď tvrdia, že ekologické efekty v podobe znižovania emisií skleníkových plynov sú  jemne povedané veľmi rozporné. Štúdie navyše ukazujú, že používanie biopalív je extrémne neekonomické a stovkám miliónov hladujúcich ľudí na svete ešte sťažujú ich utrpenie.

Našťastie už aj orgány EÚ a niektoré krajiny priznávajú, že táto misia sa nepodarila. Okrem toho, že primiešavaný etanol a rôzne biooleje  zdražujú ceny nafty a benzínu pre spotrebiteľov (lebo sú podstatne drahšie než fosílne palivo), prispievajú aj k vyšším cenám poľnohospodárskych plodín, keďže sú z nich vyrábané (napr. kukurica, cukrová trstina, repka olejná, sója, palmový olej, slnečnicový olej a pod.) a priamo tak v globálnom meradle konkurujú ich tradičnému potravinárskemu využitiu.

Navyše Európa sa aj v tomto segmente stáva čiastočne závislou na dovoze etanolu či rôznych typov bioolejov z Brazílie, Argentíny, južnej Ázie, kde si vôbec netreba robiť ilúzie o šetrnom zaobchádzaní s pôdou, kde ešte „včera" rástol hustý prales a „dnes" je tam často už len plantáž.

Môj kolega zo Skupiny MOL veľmi dobre popisuje ekonomické parametre nevýhodnosti palív, pričom sa opiera nielen o samotné cenové porovnania burzových cien biopalív a nafty či benzínu, ale berie do úvahy aj ukazovateľ tzv. obsahu energie v palivách. Napríklad, že jeden galón etanolu má o zhruba 1/3 menej energie ako čistý benzín, a teda že motorista prejde menšiu vzdialenosť, ak by benzín nahradil rovnakým objemom etanolu.

Pri týchto zohľadneniach tak súčasnej cene biopalív, ktoré motoristi a ekonomiky reálne platia, zodpovedá cena ropy až 170 a viac dolárov za barel - teda podstatne viac, než je súčasná cena ropy.

biocost.jpg

Zdroj:  EK a http://gurulohordo.blog.hu/2012/09/10/lets_have_a_prohibition

Pri nedotovaní (resp. nepriamom financovaní konečnými spotrebiteľmi-motoristami) tohto biopalivového biznisu, by sám o sebe tento biznis v regiónoch typu Európy asi nikto nerozvíjal. Aké-také rácio to má možno len v Brazílii a podobných krajinách, kde klimatické podmienky umožňujú brať poľnohospodársku úrodu i 2 krát do roka. Avšak keby sa v Európe prestala rozvíjať vlastná produkcia biopalív, a tie by sa len dovážali, stratí sa jeden z cieľov únie, redukovať závislosť na dovoze ropy z mimoeruópskych krajín.

 imports_bio.jpg

Nenaplnil sa ani zámer, že nasadenie biopalív v doprave prinesie rast zamestnanosti v Európe. Možno v niektorých krajinách v poľnohospodárstve a spracovaní plodín zamestnanosť skutočne narástla, na druhej strane je potrebné myslieť aj na to, koľko ľudí prišlo o prácu v rafinérskom odvetví v Európe kvôli tomu, že biozložky „vytlačili" výrobu nafty a benzínu.

Čistý efekt je určite negatívny, keďže obrovské mnohomiliardové fixné investície do produkčných jednotiek, ktoré sú súčasťoukaždej rafinérie, ak nie sú využité aspoň z 90%, tak posielajú drvivú väčšinu rafinérií do okamžitej prevádzkovej straty.

Práve pre klesajúci dopyt po ropných produktoch v Európe (za 5 rokov dopyt klesol z rôznych príčin o vyše 10%, čo je ekvivalent výroby zhruba 13 Slovnaftov) a pre nevyužité inštalované drahé výrobné jednotky už zhruba 20 rafinérií v Európe (z pôvodných vyše 120) je zavretých a ďalších 20 rafinérií do pár rokov bude nútených ukončiť svoju činnosť.

Vyše 50-ročné suchá v Amerike, neúroda v obilnici sveta - ako sa krajinám bývalého Sovietskeho zväzu voľakedy hovorievalo - znamenali spolu s ďalším faktormi v tomto roku prudký rast cien plodín, z ktorých sa biopalivá (a potraviny) vyrábajú.

Tento rok kvôli tomuto javu a aj kvôli zhruba 5 a viac percentuálnemu povinnému podielu biozložiek primiešavaných v palivách, zákazníci rafinérskych spoločností platia o minimálne 4 až 7 centov na liter viac, než by bolo, keby sa biopalivá nemuseli vôbec primiešavať.

Napríklade v Slovnafte ročne na nákup biozložiek vynaložíme vyše 240 miliónov eur (absolútne druhý najväčší výdavok po nákladoch za ropu), čo pri vyrobených zhruba 5,5 miliardách litrov nafty a benzínu predstavuje jednotkový náklad viac ako 4 centy/liter. Plus k tomu je potrebné pripočítať DPH, ďalej zvýšené logistické náklady na vyexportovanie v našom regióne nepredanej nafty a benzínu v časti reprezentujúcej podiel biozložiek v palivách, alebo náklad na nevyužitú inštalovanú výrobnú kapacitu (znehodnotený kapitálový výdavok do zariadení), ak sa čistá nafta a benzín - vytlačené z trhu biozložkami - nepodarí predať niekde ďaleko za hranicami strednej Európy.

Niet pochýb, že je hanbou pre svet v 21. storočí s takými schopnosťami, poznatkami a technológiami, aby 870 miliónov ľudí na Zemi (podľa FAO - Potravinárska a poľnohospodárska organizácia OSN) bolo chronicky podvýžených.

Z nich „len" 16 miliónov žije vo vyspelých krajinách, práve ktoré však vo veľkom používajú biopalivá v doprave.

Rast burzových cien poľnohospodárskych plodín sčasti i kvôli ich využitiu na energetické účely tlačí chudobný svet do ešte väčšej chudoby, keďže výdavky na potraviny tvoria v ich spotrebných košoch často 60-80% zo všetkých výdavkov a nie len 10-20%, ako je to bežné vo vyspelých krajinách vrátane Slovenska.

V kombinácii so sporným vplyvom biopalív na klímu je tak dobré, že zodpovedné vlády a inštitúcie zaťahujú brzdu. Pokiaľ sa tok peňazí spotrebiteľov a vlád (cez rôzne formy dotácií a úľav) určených do výroby biopalív na báze poľnohospodárskych plodín zastaví a presunie napr. do programov zatepľovania domov, energetických úspor v priemysle, doprave, alebo do výroby energie z odpadu v teplárňach a elektrárňach (napr. lesníckeho a poľnohospodárskeho odpadu tam, kde jeho dostatok), tak bude možné dosiahnuť všetky pôvodné ciele, pričom aj vlk bude sýty aj ovca celá.

Podporí sa domáci stavebný sektor, ktorý svoje voľné kapacity bude môcť využiť napr. na  masívne zatepľovanie, impulz dostane rozvoj nových energiu šetriacich technológií, a potenciál konštruktérov, projektantov, energetikov, výskumných ústavov - celého know-how, ktoré Európa doma má, sa bude môcť lepšie zúžitkovať.

Takáto forma pokroku okrem pozitívnych makroekonomických vplyvov nám pomôže tiež zotrieť časť viny, ktorú vyspelý svet voči hladujúcim ľuďom v menej vyspelých krajinách má.

fao.jpg.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?