reklama

Na sankcie proti Iránu môžu doplatiť všetci exportéri ropy

V súvislosti s najnovšou situáciou okolo prijatých ekonomických sankcií viacerých štátov na obchodovanie s Iránom a jeho hlavnou komoditou ropou sa predpovedajú katastrofické scenáre ako tento vývoj negatívne zasiahne bežných spotrebiteľov, a to aj na Slovensku. Myslím, že aj v tomto prípade platí stará známe, že žiadna kaša sa nemá jesť príliš horúca.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Iste môže dôjsť k prudkému zvýšeniu cien ropy a následne cien produktov z nej vyrobených, ktoré dennodenne používame (benzín, nafta, chemikálie, plasty, oleje, lieky, farbivá a pod.), avšak tento scenár je pravdepodobný, len pokiaľ by došlo k silnému vojenskému konfliktu v oblasti Perzského zálivu, ktorý by na dlhšiu dobu paralyzoval export ropy z viacerých štátov tejto oblasti.

Je pravda, že Perzský záliv je miesto, odkiaľ dennodenne vyplávajú tankery do celého sveta a tie uspokojujú celosvetový „hlad“ po rope z jednej štvrtiny. Takýto objem ropy nie sú v stave iné časti sveta nahradiť v krátkom horizonte, a to sa zákonite musí prejaviť v cene. Koniec koncov ohrozená logistická cesta z tejto oblasti z prelomu 70. a 80. rokov, ako i počas vojny o Kuvajt v roku 1991, znamenali skokovitý rast cien ropy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na strane druhej aj takáto výchylka trvá len obmedzenú dobu, lebo vysoké ceny ropy by následne vyvolali oveľa vyššiu snahu zracionalizovať spotrebu čierneho zlata a energií vôbec, podobne ako sa udialo v 80. rokoch, keď napr. Európa bola schopná zásadne znížiť spotrebu ropy tým, že zefektívnila spotrebu energií používaných v priemysle, rozvinula sektor služieb a tiež i tým, že nastal zvýšený tlak po podstatne menších a účinnejších automobiloch.

Súčasne by sa na ponukovej strane ropného trhu pri dlhodobo pôsobiacej vyššej cene ropy dostalo viacero teraz „spiacich“ projektov na ťažbu ropy do fázy, keď by sa mohli začať stať ziskovými. Zvýšila by sa ťažba z väčších hĺbok morí, pod ľadom v Arktíde, z bridlíc, pieskov v Severnej Amerike a podobne. Súčasne by dlhšiu dobu trvajúca vysoká cena ropy motivovala alternatívnych výrobcov k produkcii energie (a to aj pre automobily a transport) z bioalternatív, elektrickej energie, zo zemného plynu či uhlia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dopyt aj ponuka by sa situácii prispôsobili, a to aj za cenu zvýšených nákladov, pričom kľúčové by bolo, ako dlho by vojenský konflikt trval, a teda ako dlho by sa ropa zo zálivu na trhy nedostala.

Ak by konflikt trval dlho, v konečnom dôsledku by najviac utrpeli exportéri ropy, lebo by z vyššej ceny ropy profitovali len istú dobu, pretože importéri a konzumenti ropy by sa svojimi opatreniami na strane dopytu aj ponuky po čase už dostali do bodu, odkiaľ by návrat k rovnakému dopytu po rope od producentov, ako poznáme teraz, nebol nutný.

Víťazmi by tak v dlhšom horizonte boli predovšetkým bohaté a technologicky vyspelé krajiny, kam patrí aj EÚ so Slovenskom, ale aj viaceré krajiny (typu Činy), ktoré majú technologický potenciál preskočiť vývojovú fázu ekonomiky, ktorá je charakteristická rastúcou spotreby ropy. Nie je preto v záujme exportérov ropy držať jej ceny privysoko a pridlho, a preto je možnosť dlhodobej paralyzácie hlavnej dopravnej tepny v obchode s ropou málo pravdepodobná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pokiaľ by nedošlo k vojenskému konfliktu v zálive a k zastaveniu exportu ropy z oblasti, tak by sme si aj pri ekonomickej sankcii, akou embargo na obchod s iránskou ropou je, mali všimnúť pred robením katastrofických predpovedí správanie sa trhov v minulosti.

Je pravda, že Irán je po Rusku, Saudskej Arábii, USA najväčším producentom ropy na svete, ale jeho dodávky nesmerujú len do Európy a krajín, ktoré sa pridali k embargu, ale do celého sveta. Ak nebude môcť obchodovať s niektorými krajinami, bude sa snažiť predať svoju ropu iným krajinám, ktoré môžu prestať odoberať ropu od iných dodávateľov. Títo tak môžu nahradiť dodávky Iránu, ktoré boli smerované napr. pre Európu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Svetová ponuka a dopyt sa pri len čisto ekonomickej sankcii niektorých krajín voči Iránu nezmení, a ceny tak nebudú mať dôvod sa skokovito zvýšiť a hlavne nebudú mať dôvod sa dlhodobo udržať na extrémne vysokej úrovni.

Navyše obchod s ropou je globálny a pôsobí na ňom obrovské množstvo obchodníkov a sprostredkovateľov, a tiež je mnoho miest a terminálov vo svete, kde sa ropy od rôznych dodávateľov a krajín zmiešavajú, a tak po čase ani nebude možné často identifikovať kto, akú ropu kúpil.

Embargo by bolo teoreticky účinné, keby všetky krajiny na svete takýto postup aplikovali, ale je to pravdepodobné ?

Pre časť sveta (tú chudobnejšiu) totiž aj krátkodobé ďalšie zvýšenie cien ropy by znamenalo ekonomickú „smrť“ a možné sociálne problémy. Navyše s rastom cien ropy by následne pravdepodobne na finančných trhoch stúpli aj ceny iných komodít a potravín, čo si veľká časť sveta nemôže dovoliť.

A nepochybne platí aj to, že pri nedostatku kupcov (štátov, ktoré sa pridali k embargu) si akýkoľvek dodávateľ, resp. predajca dokáže predstaviť aj využiť techniku predaja tovaru so zľavou. A podľa výšky zľavy ochota zákazníkov porušiť dohodnuté pravidlá narastá.

Inak povedané, pri nevojenskom riešení aktuálnych problémov v Perzskom zálive si ropa z akejkoľvek krajiny cestu na svetový trh nájde a ponukové i cenové šoky by mali byť len krátkodobé, alebo dokonca aj žiadne.

Marek Senkovič

Marek Senkovič

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som hlavným ekonómom Slovnaftu. Budem blogovať o ekonomických témach, ktoré dúfam získajú záujem širších más. Zoznam autorových rubrík:  RopaSvetFirmy

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu