Kto vypadne ako ďalší z európskeho rafinérskeho kolotoča?

Autor: Marek Senkovič | 24.5.2012 o 9:07 | Karma článku: 6,78 | Prečítané:  2137x

Spracovanie ropy v Európe bolo pred niekoľkými rokmi výnosným biznisom, ktorý svojim majiteľom a akcionárom prinášal stabilné príjmy. Vietor z plachát ubrala rafinériám najskôr finančná kríza, ktorej sa ale nevyhla takmer žiadna firma či štát na svete. A zatiaľ čo väčšina priemyselných odvetví sa už spamätala, spracovatelia ropy na starom kontinente sa stále nedokážu postaviť na nohy. Ich najväčším aktuálnym problémom je prebytok rafinérskych kapacít, a zároveň prepad dopytu po ropných výrobkoch v dôsledku stagnácie či dokonca poklesu reálnych príjmov domácností, kombinovaný s kontinuálnou obmenou starých automobilov za nové s úspornejšími motormi.

Ešte pred piatimi rokmi sa zdalo, že spracovanie ropy podporované dobrým výkonom ekonomík, pokojnou politickou situáciou v potenciálne problémových krajinách a smädom amerických áut bude ďalej rásť. Počas krízy ale výsledky padli do červených čísel, trh v USA sa nasýtil európskej produkcie a navyše na Blízkom a Strednom východe vyrástli gigantické moderné rafinérie, ktoré aj napriek vyšším logistickým nákladom posúvajú svoje produkty do tisíce kilometrov vzdialených morských prístavov.

K tomu sa pripojili revolučné pohyby v niekoľkých arabských štátoch vyvážajúcich ropu či riziko konfliktu v Iráne, ktorý je jedným z najväčších exportérov ropy na svete. Mozaiku ešte dopĺňa zdraženie ropy na rekordné úrovne, ktoré sa prejavili aj v raste cien palív. Práve tento faktor sa síce odrazil na raste tržieb výrobcov a predajcov ropných výrobkov, no neznamenalo to rast ziskov.

Rafinérie dostávajú na kolená nízke rafinérske marže, čo je ukazovateľ odvetvia vyjadrujúci rozdiel medzi hodnotou produkcie a hodnotou ropy. Oproti roku 2008 marže padli päťnásobne, čo znamená, že rafinérie mali päťkrát menší priestor na rozpustenie svojich ďalších výrobných a distribučných nákladov (energie, mzdy, investície, údržba, čerpacie stanice, skladovacie terminály a logistika atď.).

FG-Refining-2021-1.png

V Európskej únii aktuálne funguje asi stovka rafinérií, ktorých denná spracovateľská kapacita predstavuje 15,5 milióna barelov ropy. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) by v budúcnosti malo ubudnúť z európskeho trhu spracovateľských kapacít 2,3 milióna barelov spracovanej ropy denne na to, aby sa sektor dostal na úroveň ziskových marží z rokov 2006 – 2008. Celosvetový prebytok spracovateľských kapacít je ešte vyšší a predstavuje temer 6 miliónov barelov spracovanej ropy denne. To je zhruba ekvivalent objemu výroby 50 rafinérií veľkosti bratislavského Slovnaftu.

EU_REF.jpg

V nevýhode sú najmä spoločnosti prevádzkujúce staršie rafinérie v západnej Európe, ktoré v minulosti neinvestovali do modernizácie technológií. Viaceré spoločnosti v strednej a východnej Európe naopak vložili desiatky miliónov eur do zmodernizovania výrobných jednotiek, ktoré im teraz umožňujú vyťažiť z každého barelu ropy viac hodnotnejších produktov a tým o niečo ľahšie „plávať v rozbúrených ekonomických vodách“.

Dalo by sa povedať, že kocky sú hodené, a teraz sa čaká, kto sa z preplneného trhu stiahne alebo bude nútený odísť. Na konci vlaňajška tak urobil švajčiarsky Petroplus, ktorý sa i napriek tomu, že bol najväčším nezávislým európskym prevádzkovateľom rafinérií, nedokázal na trhu udržať. Jeho nevýhodou bolo aj to, že sa zameriaval len na spracovanie ropy v starších rafinériách a nemal ťažobné aktivity, ktoré aktuálne držia veľké ropné firmy nad vodou.

Najväčší hráči na svete – BP, Chevron, ConocoPhillips, ExxonMobil a Shell zarobili za prvý štvrťrok 2012 spolu 33,5 miliardy dolárov alebo 368 miliónov USD denne, pričom však drvivá väčšina zisku pramení z ťažobných aktivít a len minimum z oblasti výroby motorových palív alebo petrochemickej výroby základných plastov a chemikálií. To len vysvetľuje, prečo títo tzv. supermajors zredukovali vlastníctvo v rafinériách v Európe o zhruba 30 % za posledné 3 roky.

O zatváraní rafinérie navyše už nepíšu len analytici a médiá, ale téma prestala byť tabu aj medzi samotnými spracovateľmi ropy. Nedávno sa o rastúcej konkurencii zo Stredného východu ohrozujúcej európske spoločnosti vyjadrovala talianska spoločnosť ENI, o nutnosti obmedzenia spracovateľských kapacít o ďalší milión barelov ropy denne zase hovoril francúzsky Total.

Koľko „bodiek“ ubudne z európskej rafinérskej mapy?

MAP_Europe.jpg
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Opel zrejme skončí vo francúzskych rukách. Bude sa vyrábať na Slovensku?

Francúzska spoločnosť PSA Group rokuje o kúpe nemeckej automobilky Opel od amerického koncernu General Motors. Značka je v dlhodobej strate.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

DOMOV

Exminister z nástenkového tendra kontroluje mestský podnik

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom.


Už ste čítali?