reklama

Obchodníci s ropnými produktmi vyzývajú rafinérie na súboj

Európske rafinérie čaká v budúcnosti nielen súboj medzi sebou o udržanie sa na trhu, ale aj meranie síl s veľkými obchodníkmi s ropnými produktmi. Tí totiž svojim globálnym pôsobením, finančnou silou či dobrými kontaktmi dokážu poľahky skomplikovať život každej bežnej rafinérii. Vzhľadom na dlhé roky sa prehlbujúcu globalizáciu obchodu s ropnými výrobkami nebude pre ich úspešné umiestnenie na ktoromkoľvek lokálnom trhu dôležité poznať komplikované technológie ich výroby, ale často „len“ univerzálne platné marketingové techniky ich nákupu a predaja.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Spoločnosti ako Vitol, Glencore, Koch, Gunvor, Trafigura a niekoľko ďalších nie sú na verejnosti príliš známe, radšej podnikajú v ústraní a titulným stránkam médií sa vyhýbajú. Svoj biznis však robia razantne, ovplyvňujú ceny ropy i samotných ropných produktov a ich sila postupne rastie.

Obchodníci sú v porovnaní s rafinériami vo výhode. Nakupujú a predávajú hotové produkty, nemusia riešiť často zdĺhavé administratívne prekážky, obmedzujúce zákonné či úradné predpisy, nemusia sa zapodievať komplikovanou rafinérskou výrobou, bezpečnosťou práce, starostlivosťou o životné prostredie, či o osudy tisícov zamestnancov vo výrobe.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže ide o súkromné spoločnosti, často si dovolia ísť viac „na hranu“ než známe rafinérske firmy, ktoré sú pod priamou i nepriamou kontrolou úradov a verejnosti, spájajúcich ropný produkt zvyčajne s tou najbližšie postavenou rafinériou.

Viacerí obchodníci nemali a nemajú problém obchodovať s „problémovými krajinami“, s ktorými seriózni ťažiari a spracovatelia ropy obchodovať nesmú, alebo si to - v snahe uchrániť si roky budované meno - dovoliť nemôžu.

Komoditní obchodníci postupne rástli, aktuálne profitujú z boomu v rýchlo sa rozvíjajúcich štátoch v Ázii, Južnej Amerike či Afrike. Vertikálnou integráciou získali nielen prepravné a skladovacie kapacity, ale aktívni sú už aj v ťažbe a púšťajú sa do spracovania ropy, a to najmä v tých rafinériách, ktoré majú problém s odbytom, nákupom surovín či finančnou situáciou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potenciálnou hrozbou pre malých a stredných hráčov na rafinérskom trhu je práve ich silná pozícia na komoditných burzách, silné finančné krytie a kontrola gigantických skladovacích terminálov či logistických uzlov. Práve vďaka tomu, že nie sú len „virtuálnymi burzovými špekulantmi“ ale s produktmi aj fyzicky obchodujú, dokážu hýbať burzovými cenami i z tej fundamentálnej reálnej ponukovo-dopytovej stránky. Očakávaný úbytok rafinérií v Európe a ich následná prestavba na logistické terminály len umocní postavenie obchodníkov v tomto regióne.

Tržby nezávislých obchodníkov s ropnými produktmi v porovnaní s tržbami známych klasických energetických spoločností v sektore spracovania ropy (údaje sú za rok 2010):

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Jedným z najväčších obchodníkov s komoditami na svete je spoločnosť Vitol. Jej obrat v minulom roku medziročne stúpol zhruba o 50 percent na približne 300 miliárd dolárov. Z toho skoro tretinu tvorila surová ropa, zvyšok ropné produkty, LPG a ďalšie prírodné suroviny. Spoločnosť predala vlani 135 miliónov ton surovej ropy (Slovnaft ročne nakúpi do 6 miliónov ton) a každý deň v roku 2011 zobchodovala viac ako 5 miliónov barelov ropy a ropných produktov. Vitol uskutočnil minulý rok takmer 5500 lodných ciest, pričom v hociktorý moment roku boli na mori dve stovky plavidiel s nákladom spoločnosti. Firma o svojom hospodárení verejne neinformuje, s jej akciami sa neobchoduje na burzách, ale drží ich 360 zamestnancov spoločnosti. Celkovo zamestnáva niečo vyše 2800 ľudí. To je v krátkosti vizitka len jednej z obchodných spoločností. Podobne pôsobivé sú aj výsledky ďalších veľkých komoditných obchodníkov. Švajčiarsky Glencore, s ktorého akciami sa obchoduje aj na burze, vlani zvýšil tržby o viac ako štvrtinu na 186 miliárd dolárov, a jeho prevádzkový hospodársky výsledok pred úrokmi a daňami EBIT dosiahol 5,3 miliardy dolárov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V čase, keď spracovateľské marže z konverzie ropy na produkty u troch štvrtín európskych rafinérií skončili v červených číslach a pozitívne výsledky zaznamenali zväčša len spoločnosti s vlastnou ťažbou ropy, je to pre obchodníkov vynikajúci výsledok.

Komoditným obchodníkom nahráva do karát aj postupné zatváranie rafinérií v Európe. Aktíva u neefektívnych spracovateľov ropy ale nekončia v šrote, závody s vybudovanou infraštruktúrou sa menia na skladovacie terminály. Tie aktíva, ktoré boli určené na spracovanie ropy (destilačné jednotky a ďalšie štiepiace jednotky) sa často rozoberú, naložia do kontajnerov a napríklad cez rotterdamský prístav prevezú trebárs do Indie, kde sa z nich postaví rafinéria, ktorá pri menších prevádzkových nákladoch (nižšie náklady na energie, ochranu životného prostredia, emisie, bezpečnosť, pracovnú silu a ďalších x desiatok v Európe bežných obmedzení) dokáže zásobovať hladný trh v Južnej Ázii. To sa pred pár rokmi stalo aj jednej menšej rafinérii v Bavorsku, ktorá svoju službu už neplní v Nemecku, ale práve v Ázii. Aj dnes sa možno jej výrobky dostávajú do Európy, len už o tom zákazníci na starom kontinente nevedia.
To, že tento prípad je reálny, dokumentujú nízke logistické náklady napríklad na prepravu tony benzínu. Tie predstavujú na trase India - Stredozemné more zhruba 25 dolárov, pričom veľkoobchodná predajná cena tony benzínu na burze v Európe ešte nedávno bola 1200 dolárov.

Obchodníci však masívne skupujú alebo budujú logistické a skladovacie terminály tiež v morských prístavoch, ktoré je možné gigantickými tankermi veľmi jednoducho zásobovať z celého sveta.
Skladovacia kapacita Vitolu aktuálne predstavuje v prepočte na litre zhruba 7,7 miliárd litrov, do konca tohto roka sa zvýši o ďalšiu desatinu. Pre porovnanie, je to zhruba 3 x viac ako celoročná spotreba nafty a benzínu na Slovensku.

Existujúce a vznikajúce ropné skladovacie kapacity v regióne Stredozemného mora (MED) a regióne Amsterdam – Rotterdam - Antverpy (ARA):

Obrázok blogu

Vidiac tieto tendencie, už dnes musíme vnímať európsky trh s ropnými produktmi nielen ako trh, kde sa ropné produkty vyrábajú a aj spotrebúvajú, ale ako trh, kam sa produkty aj vo veľkej miery dovážajú. Bežní motorista si prirodzene ani neuvedomuje tento boj medzi domácimi rafinériami a rafinériami mimo Európy, ktorých produkciu im sprostredkovávajú stále silnejší globálny obchodníci.

Deje sa tak i v prípade Slovenska, kde už roky pre motoristov platí, že napriek výrazne vyššej výrobnej kapacite Slovnaftu, než slovenský trh reálne potrebuje (6 miliónov ton ročne vyrobených produktov v Slovnafte vs 2,5 milióna ton spotrebovaných ropných produktov v SR), zhruba každé 2 litre benzínu a nafty z natankovaných 5 litrov pochádzajú z mimoslovenskej rafinérie a nezriedka dokonca aj z mimoeurópskej rafinérie.

Tieto produkty sa najčastejšie nachádzajú na čerpacích staniciach, ktoré nepatria tradičným lokálnym, regionálnym, alebo globálne známym rafinériám. Existujúci dlhoročný konkurenčný boj o zákazníkov medzi európskymi rafinériami sa tak ešte viac zostruje, čo na jednej strane motoristom prináša širší výber, ale zároveň aj potenciálne riziko v otázkach kvality a jej udržania u ponúkaných ropných produktov.

Marek Senkovič

Marek Senkovič

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som hlavným ekonómom Slovnaftu. Budem blogovať o ekonomických témach, ktoré dúfam získajú záujem širších más. Zoznam autorových rubrík:  RopaSvetFirmy

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu