reklama

Nenápadná svetová revolúcia

Bez zveličovania, žijeme v čase, keď dochádza k energetickej revolúcii. Menia sa zaužívané pravidlá hry, preferencie spotrebiteľov, závislosti medzi nimi a dodávateľmi, ako aj medzi samotnými krajinami, takže táto revolúcia vyvoláva aj bezpečnostno-politické otázky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Čo tým myslím? Pred pár rokmi si napríklad nikto nevedel predstaviť, že cena plynu sa bude vo veľkej miere odchyľovať od vývoja cien ropy. To nikdy nebývalo, plyn vždy kopíroval ropu. Doteraz tiež vždy platilo, že energetika veľmi úzko koreluje s výkonom ekonomiky. V ropnom biznise bolo dlhé dekády bežné, že keď stúpol HDP o jedno percento, spotreba ropy tiež stúpla o jedno percento.

V 80. a 90. rokoch spotreba ropy už rástla len polovičným tempom vo vzťahu k rastu ekonomiky a dnes je tento vzájomný korelačný vzťah už len štvrtinový. Je to odrazom prebiehajúcich štrukturálnych zmien v energetike a nielen zmien vyvolaných aktuálnou hospodárskou krízou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na strane druhej je pravda, že súčasná kríza je veľmi hlboká a narušila dlhodobé trendy. Od druhej svetovej vojny sa až do roku 2008 ani raz nestalo, aby spotreba elektriny vo svete medziročne klesla. Takisto od vojny až donedávna nebolo roku, kedy by USA nedoviezli viac motorových palív, ako vyviezli. A potom stále - ešte aj dnes po piatich rokoch od začiatku krízy - je mnoho krajín, ktoré sa v ekonomike či energetike z hľadiska spotreby akoby nachádzali na úrovniach spred piatich, 10 či 15 rokov.

SAUDSKÁ AMERIKA

Enormne sa zmenila aj strana ponuky. O USA sa v kuloároch hovorí ako o Saudi America. Ten titul je príznačný, pretože v ropnom svete je Saudská Arábia jedinou krajinou, ktorá dokáže výrazne zvýšiť a znížiť ťažbu ropy, a tým ovplyvniť jej cenu na svetovom trhu. Z tohto pohľadu sa podobným hráčom stávajú aj USA, len v otázke plynu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Masívnou ťažbou bridlicového plynu v posledných rokoch úplne prekreslili energetickú mapu sveta.

Všetko sa začalo nenápadne v 90. rokoch v strede Ameriky, nikto tomu neveril, nikto do toho nechcel investovať. Inšpiratívne na USA je to, že napriek tomu nikto týmto ťažobným spoločnostiam nehádzal polená pod nohy. Nevymýšľali sa regulácie a obmedzenia tak, ako je to obvyklé v Európe. Vďaka tomu sa za 15 rokov začal v USA ťažiť plyn v takej miere, že sa stali nezávislými od dovozu zemného plynu. Porovnateľnou technológiou začínajú ťažiť ropu a o pár rokov budú nezávislé aj od jej dovozu. Potom si môžete položiť aj otázku, do akej miery sa tým USA uvoľnia ruky v bezpečnostných intervenciách na Blízkom východe a do akej miery ich preberú iné štáty, ktoré ostanú od dodávok ropy z tohto regiónu závislé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najpodstatnejšie však je, že USA tak získali ohromnú konkurencieschopnosť, pretože majú tretinovú cenu plynu oproti Európe či pätinovú voči ďalekej Ázii. My ako Slovnaft ročne spotrebujeme plyn za 120 miliónov eur, keby sme boli v USA, zaplatíme iba 40 miliónov a zvyšných 80 by sme mohli použiť na investície, zvýšiť ľuďom platy, rozdeliť časť zisku na dividendách, či prispieť daňami do rozpočtu. Samozrejme, v rovnakej nevýhode sú aj európske oceliarne, hlinikárne a vôbec každý energeticky náročný podnik. Tento vplyv pretrvá, pretože export plynu z USA je obmedzený a regulovaný a ak k nemu pristúpia, tak len v primeranej miere, aby si vlastnú nákladovú konkurencieschopnosť cez nízke ceny energií na globálnom trhu udržali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

CENU PALÍV ZAČNE URČOVAŤ ÁZIA

Na strane spotreby vidieť jednoznačný trend v tom, že ťažisko sa presúva zo západu na východ, čo má mnohé vplyvy. Pokiaľ sa v súčasnosti rozhoduje o cenách nafty na burze v Rotterdame, pretože Európa je najväčším spotrebiteľom nafty na svete, a o cene benzínu sa rozhoduje v New Yorku, lebo USA sú najväčším spotrebiteľom benzínu, o pár rokov to už nemusí platiť. Ceny sa budú možno tvoriť niekde v Šanghaji a Európa a USA prídu o pozíciu tvorcov trhu. Naopak, budú musieť akceptovať ceny vytvorené na inom trhu. Tento trend samozrejme európskych producentov zneisťuje, bude pre nich oveľa ťažšie kryť vlastné výrobné náklady, ak ázijské firmy budú určovať cenu finálneho produktu.

Pár dôvodov prečo. Za posledných 5-6 rokov klesla spotreba ropy v krajinách OECD o 5-6 miliónov barelov ropy denne a najviac sú zasiahnuté práve európske štáty. To je, ako by sa stratil odbyt pre 50 rafinérií veľkosti Slovnaftu, čo je dosť. Svojho času v Európe vyrábalo benzín a naftu zhruba 110 rafinérií, v súčasnosti je 15 z nich zavretých, ale ak by sa brali do úvahy čisto ekonomické kritériá, malo by ich byť zavretých ďalších 10 až 20.

V súčasnosti 75 percent európskych rafinérií nedokáže dosiahnuť pozitívny prevádzkový výsledok, nieto ešte investovať. Aj keď je Slovnaft špičkovou rafinériou s jedinečným mixom produktov, sme schopní generovať len mierny zisk. Za posledné roky sme boli dvakrát v zisku, dvakrát v strate, spolu je to nula. Tento rok je to mierny zisk, ale oveľa nižší, na aký sme boli zvyknutí.

Nevýhodou európskych rafinérií je, že ich budovali v 50. a 60. rokoch pri silne rastúcej spotrebe, ktorá tu už nie je. Dnes sú v porovnaní s novými veľkými rafinériami na Blízkom východe, Indii, Vietname, či Čine, ale aj v porovnaní s viacerými americkými rafinériami primalé, technologicky zastarané či energeticky nie sú konkurencieschopné. Európe sa dnes už neoplatí palivá vyrábať, ale skôr dovážať. Tona benzínu stojí 1 000 dolárov, ale doviezť tonu z indickej alebo z americkej rafinérie do oblasti Stredozemného mora stojí len 20 dolárov.

Možno sa niekto spýta, ako sa to týka Slovenska? Jednoducho. Indická rafinéria začne konkurovať pobrežným talianskym, chorvátskym či francúzskym rafinériám, ale tie nebudú ochotné z technologických či ekonomických dôvodov znížiť produkciu. Pretlak ponuky na pobreží sa postupne preleje do vnútrozemia, kedže produkty zo zámoria budú tlačiť produkty pobrežných európskych rafinérií na trhy obsluhované rakúskou a nemeckými rafinériami a tie budú tlačiť na poľské, české a slovenské rafinérie. Krátkodobo to môže byť pre spotrebiteľa fajn, ale postupne dôjde k tomu, že rafinérie sa medzi sebou vybijú, slabšie z nich výrobu v Európe zavrú a tá sa stane závislá už nie od dovozu ropy, ale od dovozu hotových ropných produktov.

BUDÚCNOSŤ

Zásadnou zmenou, ktorá sa v posledných rokoch udiala a ovplyvní aj najbližšiu budúcnosť, je nový vzťah medzi ropou a plynom. Ropní experti pred desiatimi rokmi ani len nesnívali, že raz plyn bude priamo atakovať ropné produkty. Zaoceánske lode už poháňa aj skvapalnený zemný plyn a nielen nafta. Aj také konzervatívne inštitúcie ako napr.

Česká pošta, či niektoré železnice začínajú používať autá na plyn. Už dokonca existujú aj rafinérie na zemný plyn, v ktorých sa dá vyrobiť vo vysokom pomere čistá nafta, čistý benzín, bez odpadových vedľajších produktov, čo štandardnou formou z ropy nie je možné.

Na druhej strane je pravda, že každý ďalší vyťažený barel ropy je drahší ako ten predošlý, takže cenovo nemôže plynu konkurovať. Staršie, výnosnejšie náleziská sa vyčerpávajú a v nových už treba vynaložiť vyššie náklady na ťažbu. Cenu ovplyvňuje aj to, odkiaľ barely prichádzajú. Väčšinou ide o štáty, ktoré z ropy žijú, a preto majú záujem udržiavať jej cenu vysoko. Inak by ich režimy skolabovali. Myslím si, že nikdy nedôjde k tomu, že sa ropa vyčerpá. Ešte vždy sa každý rok nájde väčšie množstvo ložísk, ako sa spotrebuje. Skôr dôjde k tomu, že v nejakom momente ľudstvo ropu odmietne, tak ako v súčasnosti odmieta uhlie napriek tomu, že výroba elektriny z uhlia je prakticky najefektívnejšia. Samozrejme stane sa tak ale len vtedy, keď svet bude mať zmysluplnú plnohodnotnú náhradu za ňu.

Podľa niektorých vízií spoločnosti Shell zemný plyn prevezme o 20 rokov nadvládu v energetike. Niekedy v roku 2070 až 2080 sa vyrobí posledné auto na naftu a benzín a po roku 2100 sa stane dominantným energetickým zdrojom vo svete slnečná energia. Nikto nevie, či to tak presne časovo sadne, môže dôjsť k posunom, ale vývoj bude zrejme takýto. To čo platilo včera a bolo vnímané ako nemenné, zajtra už platiť nebude.

Prepis z vystúpenia a diskusie na konferencii pre investorov, zverejnený v časopise Forbes, 2. 1. 2014

Marek Senkovič

Marek Senkovič

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som hlavným ekonómom Slovnaftu. Budem blogovať o ekonomických témach, ktoré dúfam získajú záujem širších más. Zoznam autorových rubrík:  RopaSvetFirmy

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu